↓ Preskočiť na hlavný obsah
Východokarpatská 3: Ruské sedlo > Lupkovský priesmyk
  1. Jeblý šlabikár/

Východokarpatská 3: Ruské sedlo > Lupkovský priesmyk

·949 slov·5 min· ·
Ing. Matúš Pilňan
Autor
Ing. Matúš Pilňan
(Bez-)Nádejný informatik
Východokarpatská magistrála - Tento článok je súčasťou série.
Časť 3: Tento článok

Aj tretí deň je za nami. Opäť píšem offline, opäť bez powerbanky a opäť sa mi nechce dlho. Takže stručne, poďme na to.

Pôvodný plán vstať keď vstaneme, okolo šiestej, nám nevyšiel. Zdvihli sme sa okolo siedmej. Spolunoclažníci boli dávno preč. Raňajky - krokodília paštéta s šošovicovými chlebíkmi (polystyrén) a kus čabajky. Počas toho sme s pomocou dômyselného systému ukotvenej fľaše nechali automaticky naberať vodu. Prameň nakoniec poslúžil dobre, nabrali sme do plna. Plán nabrať len minimum a doplniť po 15km na Balnici sme teda nerealizovali. Po všetkých týchto úkonoch sme vyrazili asi 10 minút pred deviatou.

Hneď naspäť v sedle nás čakal ďalší príslušník poľskej pohraničnej stráže, a tiež sa pýtal či sme nestretli nejakých dvoch turistov. Nie. Tak dovidenia, sadol do samochodu a odjechal. A my sme vyrazili. Všímavý čitateľ už vie, čo nás čaká, keďže sme spali v sedle. Áno, horekopec.

Opäť sme sa roztratili, každý Išiel svojim tempom. Hrebeň bol pekný, lesnatý, ale nič kvôli čomu by sa oplatilo trepať 3 dni na východ. Sém tam sa ešte votrela nejaká tá pekná lúka s výhľadom, no s nižšou nadmorskou výškou ich bolo menej.

Preskočme teda k príchodu na Balnicu. Je to stanica beskydskej lesnej železnice z Poľska. Na mape vyzerali posledné 2 kilometre príjemne, rovinka paralelne s traťou. Veď vlak nechodí strmo. Lenže vlak chodí po násype. Aj som ho pomedzi stromy zhliadol, pekná červená lokomotíva s otvorenými vagónmi. Aj zatrúbil nech mi nie je ľúto. No ale teda chodník. Ten sa začal viniť hore dole cez asi 2-5 metrov hlboké strmé dolinky. No katastrofa. Miestami tak strmé schody z koreňov že to preverovalo moje ťažko skúšané gate.

Nakoniec som došiel k odbočke na Balnicu. Na chodníku som vystrašil oddychujúcu rodinku (a ich serúce dieťa), a hneď som aj predviedol komédiu keď som sa zasekol batohom o nízky konár. Na Balnici mali byť mini potraviny, tešili sme sa na chladený nápoj. Aj tam boli, no boli zavreté. Tak som len vyhodil smeti a smutnonasratý som išiel k stanici vláčika. Tam boli aspoň nejaké stánky. Ono je to pasca na turistov akú dokáže vymyslieť len Poliak. 4 stánky na nádraží. Lolek a Bolek vyvezú vlakom kvantum turistov, tí si nakúpia v stánkoch herbatu, kávu, pekárenské výrobky a bohvie čo ešte, a po cca pol hodine zas vlakom dolu. Akonáhle vlak odíde, stánkari zbalia svoj tovar do áut a zmiznú. Jeden tam s tým autom po lesnej ceste docúval takou rýchlosťou akou by som ja ani dopredu nešiel.

Aj keď sme ešte neboli celkom v polovici, rozhodli sme sa pre obed. Konzerva kuracieho stroganovu. Jedli sme ho viac menej studený, lebo varením som poveril Kika, a trpezlivosť nie je jeho silná stránka. Ale aspoň sme pošetrili plyn. Ja som si ešte pred tým od stánkara za 3 eurá kúpil čaj a posúch s maslom s medvedim cesnakom. Všetko fajn.

Neostávalo nám než sa pobrať ďalej. Hrebeň opäť nestojí za kvetnaté opisy, ale trochu sa zmenil, teraz bola medzi stromami na zemi hustá vysoká tráva, a to vyzeralo veľmi pekne. Ďalší za zmienku stojí Vysoký grúň, ktorý teda napriek svojim iba 905 metrom nezostáva svojmu menu nič dlžný. Už jeho predkopec sa pýši riadnou vertikálou, potom je rovinka a mierne klesanie. Aby si to človek vychutnal naplno. Trošku ma znervóznilo obrovské lajno ako od kravy v strede cesty, a ešte pár menších za ním, ale keď som videl ten stupák na spomínaný grúň, tiež som sa skoro posral.

Cerešnička na torte: na vrchole mi došla voda vo vaku. Ešte som mal chvalabohu niečo vyše litra vo fľašiach, no do cieľa stále ostávalo asi 11km. Cez deň som vodou nešetril lebo sme čakali tankovanie na Balnici, no nevydalo. Kiko sa na vrch doteperil s rovnakým problémom, akurát on už nemal žiadnu vodu. Pramenisko ktoré našiel cestou sa mu nezdalo pitné.

Ďalšie premenisko malo byť hneď pod kopcom. Aj bolo, ale tiež nepoužiteľné. Tak ďalšia studnička 7km. Fičali sme, batohy sú bez vody aspoň ľahké. Odpočítaval som nekonečné hraničné kamene. Ale inak scenéria v tejto časti veľmi pekná.

Nakoniec sme konečne dorazili ku kameňu 82/3, pri ktorom bol na strome vyblednutý nápis H2O a šípka do doliny. K prameňu nešiel žiaden chodník ale podľa GPS sme ho našli. A skoro celý vypili. Kašľať na trochu kalu. Snáď sa neposereme.

Do cieľa to ale ešte stále máme 3,4km. Pokračovali sme v nastolenom tempe. S nízkym slnkom zatrávnený les pôsobil miestami až magicky. Nemali sme ale čas sa kochať, už sme to chceli mať za sebou. Pár stoviek metrov pred cieľom nás ešte vyľakal neznámy zvuk z ľavej strany, čo znel ako odfúknutie. Nevideli sme nič, ale pridali sme do kroky aj do hluku. Nakoniec sme šťastne došli do Ľupkovského priesmyku o ôsmej. Pustili sme sa do večere - konzerva chicken tikka masala. A tým pádom sme sa úspešne zbavili všetkých konzerv.

Zapadajúce slnko
Pred Lupkovským priesmykom

Útulnička tu je veľmi chabá. V podstate len jedno miesto na ležanie a malá lavička. Keďže tu nie je kam rozumne zavesiť hamak, navrhol som že sa vyspím aj na tej malej lavici. On zas že si rozloží stan, a ja môžem byť vnútri. Reku dobre. Začal som chystať spanie a tu zrazu: pod oknom malé osie hniezdo, a vyletela z neho osa. To. Je. Problém. Rozmýšľal som. Dalo by sa odstrániť? Napríklad dať do prázdnej konzervy, alebo hermeticky uzavrieť pomocou konzervy a pásky? Alebo vreca na smeti a pásky? Začal som realizovať druhé spomenuté, no v tom sa ukázala odniekiaľ druhá osa, tak som vyletel von. Požiadal som Kika o azyl v stane, do búdky sme dali ruksaky. Nasťahoval som sa, podmienky sú stiesnené, zem krivá a tvrdá, ale asi lepšie ako osa v spacáku. Bude to ťažká noc. Aspoň zajtra máme iba 32km. Ach jaj.

Východokarpatská magistrála - Tento článok je súčasťou série.
Časť 3: Tento článok

Súvisiace

Východokarpatská 2: Nová Sedlica > Ruské sedlo

·1224 slov·6 min
Deň 2 je úspešne za nami. Horko-ťažko. Dnešný report bude kratší, a to hneď z niekoľkých dôvodov: veľa sa toho neudialo, som vypľutý, na útulni nie je internet a cerešnička na torte: ležím na hornom poschodí a powerbanku som zabudol dole.

Východokarpatská 1: Ubľa > Nová Sedlica

·1815 slov·9 min
Naše rozprávanie začína včera večer na bratislavskej hlavnej stanici, kam nás ochotne doviezol Kikov tatko, za čo mu patrí príslušná vďaka. Ja, Kiko, dva 20 až 24,25 kilové ruksaky a krabica vecí (jedla), ktoré som kupoval spoločne pre oboch. Prišli sme v dostatočnom predstihu, ale vlak už bol pristavený tak sme sa mohli ubytovať. Pleskli sme sa po vačku a priplatili si 8 eur za lôžkové kupé pre dvoch. S veľkými batohmi sme sa ledva vošli do uličky, ale zvládli sme. Kiko sa okamžite postaral o zábavu keď hodil na svoju posteľ spomínanú krabicu.