↓ Preskočiť na hlavný obsah
Rudná 7: Banská Štiavnica > Nová Baňa
  1. Jeblý šlabikár/

Rudná 7: Banská Štiavnica > Nová Baňa

·1382 slov·7 min· ·
Ing. Matúš Pilňan
Autor
Ing. Matúš Pilňan
(Bez-)Nádejný informatik
Rudná magistrála - Tento článok je súčasťou série.
Časť 7: Tento článok

Siedmy deň sme zvládli, ale bol to boj. Presnejšie povedané, čistá katastrofa. Síce iba oddychových 36 km a iba 700 výškových, ale kameňom úrazu bolo počasie. V podstate celý deň pršalo.

Ráno sme sa z našej oázy zhýralého luxusu veľmi neponáhľali. Budík na siedmu, raňajky, ktoré boli rovnako luxusné ako ubytko. Rozumej normálne bola v ponuke aj treska a iné šaláty, jogurty od výmyslu sveta, sladké pečivo, sušienky… človek nevedel čo skôr. Zvolil som teda opäť hokejový prístup. Začal som treskou. V druhom kole už priniesli teplé, takže párok, volské oko, nejaké syry a salámy (všetko samozrejme aj so zeleninkou), a sladká bodka vo forme palacinky s nutellou a marhuľovým džemom, plus jedno Monte.

Po raňajkách sme sa celkom šuchtali. Síce ešte nepršalo, no bola to len otázka času, takže sa nám veľmi nechcelo. Raňajky sa ešte k tomu prihlásili o slovo 2x. Nakoniec sme sa vymotali okolo pol desiatej.

Slabo mrholilo, preto som začal hneď s pršiplášťom v pohotovostnej polohe - prehodeným iba cez batoh. Po úvodnom stupáku, v ktorom sa Kiko opäť raz musel prezliekať, sa pokračovalo príjemným traverzom ku Klingeru. Jemný dážď vôbec nevadil a išlo sa dobre. Chodník okolo Štiavnice často sleduje banské jarky, takže prevýšenie je zanedbateľné. Až k Evičkinmu jazeru všetko v poriadku. Kiko sa prezliekal ešte viac krát, takže sme sa roztratili kúsok pred

A kúsok nad ním sa to začalo. S hrôzou som pozeral na červenú šípku na strome, ukazujúcu priamo na lúku. Bolo mi jasné, že chvíle suchých topánok sú zrátané. A tak aj bolo. Lúka totálne mokrá, a po pár metroch už aj topánky. V jednom mieste chodník prechádzal okolo napájadla, pred ktorým to jednak bolo samé kravské lajno, ale zároveň tam bola komplikovaná rozbočka. Ja som chvalabohu išiel správne na prvý pokus, no Kiko neskôr to šťastie nemal a zašiel niekam do lesa a musel sa vracať.

Pod lúkou chodník pokračoval príjemne popri Širokom zbernom jarku do sedla neďaleko Počúvadla. Cestou popri jarku sa situácia v topánkach mierne stabilizovala. Bolo vlhko, ale dalo sa. Keď sa však trasa od jarku odpojila opäť išla kúsok cez lúku, aby náhodou nebolo príliš sucho.

Skutočná čerešnička však prišla až cestou zo sedla Krížna smerom na Ričhňavu. Toto bolo pár kilometrov čistých lúk. Zo začiatku sa to ešte dalo, pretože sa išlo po vyjazdenej ceste. Potom však chodník odbočil z cesty priamo cez lúku kde bola tráva po kolená. Stačili asi 4 kroky, a celá spodná polovica nohavíc bola kompletne premočená. O bazéne v topánkach ani nehovorím. Aj som sa na chvíľu zamyslel či nevybrať návleky na členky, no usúdil som že jednak nemám kde zložiť ruksak aby som ich vybral, dvak by aj tak pravdepodobne na tento ortieľ nestačili a trak už bol skutok aj tak dokonaný.

Áno, keby mi to napadlo o tie 4 kroky skôr, mohol som si natiahnuť aspoň nepremokavé vrchné gate. Nuž ale po vojne je každý generál. Chodník sa ďalej zvrtol prudko do kopca, takže ešte bolo aj teplo. Na vrchu lúky zas naopak fúkalo, takže som zapínal pršiplášť hlavne kvôli vetru. Chodník tu je opäť raz nevýrazný, a aj som prešvihol odbočku. Našťastie som si to všimol skoro.

Posledný bonbónik pred nástupom na asfaltku bolo pár metrov poriadneho blata. Nasledovalo takmer 6km asfaltu do obce Vysoká. Úvodom tejto časti som ešte Kikovi poslal varovanie pred zapeklitými odbočkami na lúkach a išlo sa. Mal som problémy so stekajúcou vodou z pršiplášťa, ktorá mi ešte viac zmáčala gate. Keď som zas pršiplášť rozopol, bola zima od vetra. Preto som napokon pri odbočke na Vysokú zastavil a predsalen nahodil tie nepremokavé gate. Keď sa aj spotím, aspoň nebude úplne zima.

Asi kilometer pred Vysokou ma začala prepadať strašná únava, normálne sa mi chcelo spať za pochodu. Uvedomil som si že už vyše 12km som na nohách bez akejkoľvek prestávky. Vtedy som sa začal modliť k úplne všetkému, aby vo Vysokej bola krytá autobusová zastávka. Cestou som ešte na krajnici spozoroval neporušene vyzerajúci banán. Rozmýšľal som či by spoločnosť prijala keby som si ho privlastnil, ale neurobil som to. Ani som nemal kapacitu zastaviť.

Konečne som dorazil do Vysokej. Moje modlitby boli vypočuté. V živote som nemal takú radosť z autobusovej zastávky. Musel som upraviť garderóbu: nohavice prerobiť na krátku verziu lebo spodné časti boli totálne mokré, a už od nich začínali vlhnúť aj vrchné. Tiež pridať spodok termoprádla a na vrch softshellka. Topánky boli už navždy beznádejne premočené, takže nemalo zmysel meniť ponožky. A tepelný komfort bol na svete.

Bol som na zastávke asi 15 minút keď ma dobehol Kiko. Zastavovať nechcel, tak išiel ďalej, ja som ešte chvíľu potreboval. Zatiaľ sme sa zhodli, že dnes v takomto mokrom stave nebudeme robiť prestávku s varením. Na moje počudovanie som zistil že Jednota na druhej strane námestíčka je otvorená, tak som si zbehol kúpiť menučku: energeťák, plesnivec, syrové guličky, 3bitku a horalku. Prvé dve menované som vdýchol na zastávke, zvyšok za pochodu.

Ešte som na zastávke stihol skontrolovať ubytká v Novej Bani. A problém, na Bookingu nebolo nič voľné. Dokonca aj jeden apartmán, ktorý tam ešte ráno bol, už nebol. Nuž, Nová Baňa je očividne vychytená destinácia.

Pokračovalo sa dosť nezáživnými lesnými cestami, jediné vzrúšo bolo že mokré počasie vyhnalo von salamandry (konkrétne dve). V ďalšom sedle zas bola absolútne nechutne pretrasovaná značka, lebo niekto sa rozhodol si oplotiť lúku, tak namiesto priamej cesty sa musel obchádzať celý areál. Samozrejme najprv prudko do kopca, potom dole úplne mimo akéhokoľvek chodníka, iba strmo brehom popri plote. A neskôr bokom. Proste zle.

Kiko ma tu niekde dočkal, takže sme išli opäť chvíľu spolu. Povedal som mu o probléme s ubytkom, ale že riešiť to budeme keď dojdeme. On sa zas priznal, že ho tento deň dosť sral a zvažuje že by to v tej Novej Bani rovno zapichol.

Ďalej sa opäť išlo nezáživnými cestami, v podstate po vrstevnici, iba mierne dole kopcom. Na pár zákrutách sa otvoril výhľad, na jednej už bolo vidno aj Novú Baňu. V jednom momente mi zvoní mobil, volá Kiko. Nejako si všimol že som prešvihol odbočku a že sa mám vrátiť. Našťastie iba možno 200m. Hneď som vedel o ktorú odbočku sa jednalo, chodník som si tam všimol, len nie že tam ide aj značka. Išlo sa chodníkom po vedľajšom hrebeni, ktorý bol aj celkom pekný. Zostupy však až tak pekné neboli, a kolená dostávali zabrať.

Nekonečný zostup nakoniec konečne skončil v Rudne nad Hronom. Ku koncu boli opäť aj blatisté šmykľavé časti na spestrenie. V dedine už mi kolená išli vybuchnúť a opäť som len čakal kým bude zastávka. Tá prišla, tak sme aj s Kikom zasadli. Dali sme sa do riešenia ubytka. Volali sme do niekoľkých zariadení mimo Bookingu, niektoré obsadené, niektoré už nefungovali, niektorým nefungovali čísla a niektoré iba nezdvíhali. Už sme začali pozerať či nie sú naokolo útulne, alebo či sa neurobíme vlakofintu a neodvezieme sa do Žarnovice, kde na Bookingu voľné bolo.

Nakoniec nám však zavolal naspäť panz penziónu Semmelrock v Novej Bani… a mal pre nás voľné! Toto nás veľmi nabudilo, ešte aj pršať prestalo, tak sme sa zdvihli na posledných asi 6 km po asfalte. Ako to už býva, boli nekonečné, no nakoniec sme opäť po prvý krát od Telgártu prekročili rieku Hron a vošli do Novej Bane. Je tam ešte zopár vychytávok čo sa týka trasovania, napríklad slučka popod most a na druhú stranu cesty pri železničnej stanici, ale už sme boli tam. Ešte v centre sme sa rozdelili, Kiko išiel priamou trasou k penziónu, mne česť turistu nedala a išiel som ešte kúsok po značke, aby som sa na ňu ráno mohol napojiť čo najbližšie pri ubytku. Pridalo mi to asi 300m a pekných pár výškových. Cesta dole bola tiež celkom chutná, dosť strmá panelka. Šmýkali sa aj paličky. Kiko sa jej ráno poteší.

Kostol v Novej Bani
Kostol v Novej Bani. Tento výhľad je práve z vrcholu mojej zachádzky.

Nakoniec sme sa ale stretli pred penziónom. Očividne prebieha rekonštrukcia, no ubytovali nás aj tak, čo si viem predstaviť že by sa inde nestalo (viď Zbojská, kde nás poslali preč lebo upratovali). Cena prijateľná, vybavenie dostatočné, dokonca mierne prevyšujúce očakávania. Jediné mínus sú slabo hrejúce radiátory, takže uvidíme ako veľmi sa nám podarí vysušiť veci. Ale tak zajtrajších finálnych 25 km hádam už dobojujeme v akomkoľvek stave. Vyrážať by sme chceli o siedmej, aby niektorí z nás stihli ešte večerný kultúrny program v Radošinej.

Rudná magistrála - Tento článok je súčasťou série.
Časť 7: Tento článok

Súvisiace

Rudná 6: Detva > Banská Štiavnica

·1993 slov·10 min
Dnešný šiesty deň, riadiaci sa heslom “vytvor si vlastné dobrodružstvo”, povazujeme za úspešný. Dokonca by sa dalo povedať že sme plán splnili na 200%, keďže sme si spontánne šlahli rovno aj zajtrajšiu etapu. Čo človek neurobí pre teplú posteľ a voľnú nedeľu.

Rudná 5: Chata pod Hrbom > Detva

·1560 slov·8 min
Dnešný piaty (pre niekoho iba štvrtý) deň je úspešne za nami. Bol dlhý, logisticky komplikovaný, a keďže sme prechádzali krížom cez Poľanu, tak aj nabitý adrenalínom.

Rudná 3: Sedlo Zbojská > Salaš Obrubovanec

·1136 slov·6 min
Tretí deň je za nami. Plný vzostupov a pádov, hotová symfónia kontrastu. Prešli sme si doposiaľ najkrajšiu časť cesty, ale aj tú najhnusnejšiu. Teraz sa v luxusnej búde pripravujeme na noc.