↓ Preskočiť na hlavný obsah
Rudná 1: Telgárt > Stolica > Veľká Lúka
  1. Jeblý šlabikár/

Rudná 1: Telgárt > Stolica > Veľká Lúka

·841 slov·4 min· ·
Ing. Matúš Pilňan
Autor
Ing. Matúš Pilňan
(Bez-)Nádejný informatik
Rudná magistrála - Tento článok je súčasťou série.
Časť 2: Tento článok

Prvý deň je za nami. V čase písania počúvame hokej v prístrešku na Veľkej lúke v NP Muránska planina, zalezení v spacákoch a pripravení na večierku.

Budík zvoní o piatej ráno. Po viedenskom koncerte WIZO, posledných prípravách a zhruba troch hodinách spánku sa neostávalo najlepšie, no vlak išiel o 6:27 takže nebolo veľmi na výber. Rýchle raňajky, šup do auta a na stanicu. Vlak sme stihli, dokonca išiel na čas takže presne o 10:30 vystupujeme v Poprade. Rýchla návšteva Kauflandu ( broskyňový Monster - bez cukru, lebo zdravie - a kuracia bageta), a šup na autobus smer Telgárt, kde sme vystúpili okolo 12tej.

Pôvodný plán bol veľmi konzervatívny (hehehe, my a tie naše konzervy). Počítal s tým, že do Telgártu prídeme relatívne neskoro a stihneme iba vyjsť na začiatok magistrály na vrchu Stolica. Vo vlaku sme to však prehodnotili a usúdili, že by sme mohli skúsiť potiahnuť aj ďalej.

Po prvom kilometri sme pri telgártskej železničnej stanici usúdili, že si zaslúžime prestávku. Vypiť monstre, zjesť banán, bublaninu, nastaviť paličky a ide sa. Začíname náučným chodníkom, po chvíli odbočíme na neznačenú cestu a začíname stúpať. A začína byť teplo. Rolničky zapnuté, medveď nebol, aj keď cesta miestami strácala na výťažnosť.

Nakoniec sme vystúpili na cykloznačku po ktorej sme pokračovali smerom na hrebeň na modrú. Tu už sa nám začínali aj otvárať výhľady na Nízke Tatry, aj smerom na juh. Všade naokolo sme videli prehánky a dažde, no u nás našťastie len ľahké mrholenie.

Na rázcestí Priehybka začína slušný strmák, a tiež sa chodník odpája zo širokej cesty a vedie cez husté čučoriedky - čiže paličky nepoužiteľné. A čučoriedky nezrelé.

Okolo Kyprova je to celé vyrúbané. Vyzerá to strašne, ale výhľady parádne. Celá Muránska planina ako na dlani. V polome sa tiež ťažko používajú palice, maximálne tak ako sprievodcovia používajú dáždniky. Ale tiež to bolo tým že bolo ťažko rozoznať kde presne je chodník.

Kyprov je vedľajší kopec od Stolice. Bohužiaľ medzi nimi je celkom hlboké sedlo. Zostup strmo dole, a potom strmo hore. V sedle krátka tech support prestávka a ide sa hore.

Teraz prichádza najlepší vtip večera, ktorý mám vymyslený už dlho.

Výstup na Stolicu… bol na hovno

Hahahá. Ale nebolo to také zlé, krátke a intenzívne. Hore nás opäť zastihla prehánka. Schválne volím toto slovo, pretože tentokrát išlo o sneh. Po celkovo 10km sme vyšli na začiatok magistrály okolo tretej. Tam bola rýchla ale naozajstná snehová vánice. Ale lepšie ako dážď, ani blato nebolo, takže sa dá povedať že Stolica bola pevná.

Rýchle občerstvenie a ide sa ďalej. Bola zima (aj teraz je, preto píšem rychlo). Cesta odtiaľto dosť nezáživná, akurát keď sme sa opäť ocitli v sedle medzi Stolicou a Kyprovom, všimli sme si dažďový závoj priamo našim smerom, tak sme pokračovali s malou dušičkou, ale nakoniec opäť len mrholenie.

Pred sedlom Javorinka nás prekvapil veľký srnec (niektorí už mysleli že to bol medveď, no nie). Ďalej pokračujeme po asfalte do Muránskej huty. Poľský kamión ani žiadne iné vozidlo nás neskolili, aj keď miestami nepríjemná cesta. Bavili sme sa o možnostiach vody na lúke a usúdili sme, že by sme mohli niekde cestou aspoň do fliaš nabrať.

Asi kilometer pred dedinou sa ozval Kikov meteorologický mechúr. Povedal si že sa vyští. Ja som si povedal tiež. A mrak nad nami takisto. Začalo celkom seriózne pršať. Pár minút sme rozmýšľali či to prejde, no nakoniec sme sa rozhodli nahodiť pršiplášte skôr než strom pod ktorým sme stáli premokne. Kým sme došli do dediny, prestalo.

Posledné stúpanie smerom na lúku. Hneď nad dedinou je vodný zdroj, z ktorého je vyvedený prepad. Vravím si, aké super. Trvalo asi 300 metrov kým som si uvedomil že sme tam mohli načapovať… nuž kto nemá v hlave, má v nohách, tak som zložil batoh, zobral fľaše a vrátil sa.

Počas tejto operácie som na hodinkách zbadal, že už sme od Stolice prešli už 25km. Rozmýšľal som že aké super jak to ubehlo. Potom sme to prepočítali a usúdili že asi musela niekde seknúť GPS. Track je v rici.

Posledný kilometer cez lúku bol vskutku nekonečný. Kto by to bol povedal, ale tá Veľká Lúka je ozaj veľká… a koniec sa furt nepribližoval. Nakoniec však prišiel.

Prístrešok tu je, ale lavice nie. Ja som v pohode, natiahnem hamak do kríža, no Kiko to má horšie. Nakoniec sme pod strechu presunuli jednu lavicu od ohniska, takže nemusí v prizemnon mraze spať na zemi. Ja si visím. Z hamaku som bol skeptický, ale zatiaľ som ohúrený.

Nocľah na Veľkej Lúke
Takto luxusne sme vyriešili nocľah na Veľkej Lúke… škoda že bola tak strašne chladno.

Pôvodne sme chceli opekať, no ohnisko je dosť zahumusené odpadom a navyše mokré po daždi. Takže alternatíva, ja konzerva (hamburské stehno - v pohode ale druhý krát netreba). Kiko na druhej strane zvaril michelinskú večeru. Nakrájaná klobása, kuskus a dva sáčky tatarky. Mňam. Ktovie z čoho tu teraz tak prdíme.

Momentálne je prestávka pred treťou tretinou, tuším 5:0. Skrátka, Stolica je hlavná téma dneška. Asi poslednú ani nebudeme sledovať, a ja to už musím zabaliť a konečne úplne zavrieť spacák, lebo teplota je tu určite jednociferná. Dobrú noc.

Rudná magistrála - Tento článok je súčasťou série.
Časť 2: Tento článok

Súvisiace

SNP Deň 27: Pezinská baba > Železná studnička

·945 slov·5 min
Deň číslo 27, tiež zvaný predposledný, je za nami. Začali sme ho raňajkami na Pezinskej babe. Skôr než sa však dostaneme ďalej, musím spomenúť momenty ktoré nasledovali bezprostredne po uploadnutí včerajšieho denníčka.