Stebnícka Magura… to kto vymyslel toto… 🫨
Deň 3 úspešne za nami.
Morálka celý deň postupne stúpala. Opäť sa nám nepodarilo vyraziť pred pol desiatou, no išli sme celkom dobrým tempom. Rezňov a iných jedlých zaťaží s nám podarilo zbaviť viac či menej morálnymi spôsobmi. Posledné sme dorazili na Stebníckej Magure (hnusný kopec, fuj).
Nasledoval pohodový zostup do Bardejovských kúpeľov, ktorý trval trošku dlhšie ako mal kvôli zlému odbočeniu a obchádzke.
V kúpeľoch pivko, Kofola a koláčik, opäť dlhšia pauza ako musela byť. Nasledoval najlepší ťah, prezutie sa do ľahkých topánok na asfaltky. Išlo sa v nich tak dobre, že boli povýšené aj na lúky, polia a háje a ostali až do konca.

V Bardejove krátka zastávka na zmrzlinu a jogurt a poď ho smer Hervatov. Kráčalo sa veľmi dobre. V Miháľove sme už zo sedla videli cieľ, obec Hervartov. Ubytko sme vytelefonovali vopred, takže všetko fajn. Už len dôjsť.

Keďže už to vyzeralo že všetko bude krásne, ozvalo sa nenápadné “puk”. Tu pánovi pisárovi rupol šev na bedrovom páse ruksaku. Prúser jak Brno. Chvalabohu sme kúpili 50 metrov duct tape a konečne sme použili. Zatiaľ drží, ale pôjde sa do Decathlonu.

Nakoniec rýchly výšľap po ceste do Hervartova, ubytovanie a teraz už pekne sedíme v miestnej karčme pri pivku a čakáme na večeru. Pizzoška a halušky. A taktiež prvá borovička. Mňam.

PS: oprava včerajšieho zápisu, mala byť Kurimka, nie Kapišová. Pardon. Únava.