Deň 21 za nami. Bol to celkom čudný deň. Ráno sme mali rekordné, vyrazili až o pol dvanástej. Ale to bolo očakávané, keďže sme chceli prečkať dážď, ktorý mal končiť okolo jedenástej. Treba povedať že nám také pomalé ráno celkom prospelo.
Dali sme si raňajky, pani Mária nám porozprávala jej zážitky s ubytovanými SNPčkármi, mne sa dokonca podarilo prebaliť batoh tak aby som nemusel chodiť ovešaný ako potulný obchodník (čo sa ukázalo ako skvelý ťah, so spacákom vnútri a nie visiacim vzadu je to oveľa pohodlnejšie) a vybrali sme sa na odchod.
Vyzeralo že už neprší tak sme dali len ľahké protidažďové prvky, teda návleky na topánky a pršiplášť na batoh. Hneď pred dverami sme boli vyvedení z omylu a nahodili sme všetko nepremokavé. Prvá zastávka po 200 metroch v potravinách a ide sa ďalej. Zo začiatku sme ešte v dedine pár krát stratili značku, ale potom to už išlo. Všetky tieto zaváhania využil Bacilov tím, ktorý vyrazil chvíľu po nás, ale rýchlo nás predbehli.
V našom družstve sa nálada rôznila. Niektorí si to vychutnávali aj v daždi, majúc na pamäti že z doterajších 3 týždňov je to len druhý daždivý deň, čo je extrémne dobrá bilancia. Iní hromžili a preklínali svet, a nechali si troškou dažďa skaziť morálku. Nechcem si predstaviť ako náročné by to bolo, keby pršalo od začiatku a viac.

Bacilovcov sme dobehli na vrchu lúky, kde aj oni na chvíľu stratili značku. Nepobudli sme však spolu dlho, lebo sme si všimli že nám chýba člen. Keďže nám doteraz pršalo len raz, nemáme natrénované optimálne zloženie oblečenia do dažďa. A tento náš chýbajúci člen sa ráno obliekol nie len do dažďa ale aj do zimy, a teda mu v prvom kopci bolo extrémne teplo. Musel sa teda od základov prezliecť, čo spálilo veľa času. Zvyšok družstva zatiaľ vychladol, takže potom nahodili svižné tempo, aby sa zahriali. Tomu tempu zas prezliekač nestíhal (možno aj kvôli slabým raňajkám), takže sme sa celý čas čudne dobiehali.

Nakoniec sme sa dohodli, že pôjdeme vlastným tempom a počkáme sa v Trenčianskych Tepliciach. Po nejakom čase aj dážď ustal, takže igelity mohli ísť dole a zostali opäť len light dažďové doplnky. Chvíľu som ešte nechal pončo v pohotovostnej polohe, zapnuté len pod krkom, ruky mimo rukávov a pončo fungovalo ako plášť. Idúc lesom som sa cítil ako viking. Podľa farby pršiplášťa by však trefnejšie prirovnanie bola Červená čiapočka.
Les po daždi vyzeral veľmi pekne, na niektorých miestach sme prechádzali oparom, ktorý vytváral tajomnú atmosféru. Do Teplíc sme mali fajn tempo, pocitovo sme teda mysleli že sme v pohode, ale čas bol už značne pokročilý kvôli neskorému štartu.
V Tepliciach sa k nám mal pripojiť nový dočasný člen výpravy, kamarát Adam. Keď už bolo jasné že tam bude skôr ako my, poprosili sme ho aby nám kúpil pizzu na obed a keď dôjdeme, iba ju vdýchneme a môžeme pokračovať do Trenčína. Ešte nad Teplicami sme sa opäť na chvíľu dali do reči s pocestnými, ktorí sa pýtali či ideme SNP (už sa to dá zistiť po čuchu) a všetky klasické otázky.

Obedová pauza sa ako vždy natiahla. Ešte sme aj stretli Bacilovcov, ktorí tam dnes končili, dali sme jedno pivko a kofolu z potravín a o piatej sme z námestia vyrážali ako na koni, teraz už vo štvorici. V prvom kopci však znova boli potrebné úpravy odevov, takže sme sa opäť roztratili a až do Kubrej sme išli vo formácii 2-1-1. Táto sa v jednom momente zmenila na 1-2-1, keď v jednom bode dvojka zabratá do rozhovoru stratila značku. Aj keď na poobedie hlásili znova dážď, zatiaľ bolo počasie dobré. Dokonca na chvíľu aj slnko vyšlo.

Cestou sme stretli ďalšieho pocestného ktorý sa pýtal na SNP, a tiež jedného kolegu SNPčkára ktorý ide na etapy, ale za to s troma malými psami. Ak toto náhodou čítaš, veľa zdaru prajeme!
V Kubrej sme sa dobehli a ako najväčšie trosky sme sa rozložili na schodoch kostola a prezuli sme sa do ľahkých topánok (keď už sme v meste, a sú určené na mestskú turistiku). Doteraz boli vibramy na mieste, lebo v mokre a v blate by sme sa v bačkúrkách tak šmykli že by sme doleteli rovno na ten Devín.

Oproti kostolu je aj krčma. Najprv sme sa tvárili že ju nevidíme, ale vidina pivečka a kofoly nás zlákala. Vybavili sme ju ale veľmi rýchlo a prášili smerom do centra Trenčína, snažiac sa predbehnúť ďalší dáždik. Nepredbehli sme, ale nebolo to nič kritické, niektorým to ani nestálo za námahu vyťahovať pončo. Pod hradom rýchly fototermín, do hotela Elizabeth po pečiatku a šup na ubytko.
Ráno sme plánovali bývať v hoteli rovno pod hradom, no keď sme na obed bookovali, bolo už obsadené. Našli sme teda iné, zhruba o 2 km ďalej po červenej. Prechod centrom mesta bol zvláštny, pretože sme v podstate prvý krát od Bardejova prechádzali cez mesto s batohmi. Bol to iný pocit, boli sme o 500km smradľavejší. Pohľady ľudí boli čudné, skoro ako na náhodných žobrákov s batohmi, nikto netušil že sme sem práve došli pešo až z Dukly. Už aby sme boli zas v lesoch.
Cestou sme videli ešte ďalšiu dominantu Trenčína, závod Old Herold. Oproti nemu, symbolicky na ulici Duklianskych hrdinov, sme vybrali zásoby z balíkoboxu. Potom už len to doklepnúť na ubytko.
Kto si myslel že toto družstvo už nemá v rukáve žiadne finty, mýlil sa. Keď už sme išli mimo červenej posledný kilometer k ubytku, zrazu vidím pred sebou blikať Bolt kolobežku. Obzriem sa na Martina, a už vidím ako k nej krížom cez cestu smeruje. A v zápätí už fičí smer ubytko. Je to mimo červenej, takže všetko v poriadku. Ale tento ťah naozaj prekvapil všetkých zúčastnených.
Na ubytko sme dorazili po pol desiatej. Rýchlo sme cez Wolt objednali McDonald, o ktorom sme hovorili už od Svidníka. Objednávali sme hladní, takže účet bol iba o 10€ menej ako cena za apartmán na noc. Prišlo to v štyroch taškách a s bločkom ako hajzlák. Skrátka kráľovská večera.

Ráno plánujeme ešte absolvovať Decathlon a vyraziť smer Česko. Na značke by sme chceli byť najneskôr o desiatej, čo je celkom ambiciózny plán. Uvidíme ako to dopadne. A tiež dúfame že nám dostatočne vyschnú topánky.