↓ Preskočiť na hlavný obsah
SNP Deň 25: Útulňa Jozefa Maka > Amonova lúka
  1. Jeblý šlabikár/

SNP Deň 25: Útulňa Jozefa Maka > Amonova lúka

·753 slov·4 min· ·
Ing. Matúš Pilňan
Autor
Ing. Matúš Pilňan
(Bez-)Nádejný informatik
Obsah
Cesta hrdinov SNP - Tento článok je súčasťou série.
Časť 24: Tento článok

Deň číslo 25 zvládnutý. Spíme na Amonovej lúke v altánku takže internet je otázny. Napriek rannému dažďu sa dnešok ukázal byť parádny. Dážď sme prečkali v útulni, zahrali sme karty, podriemali. Podľa rannej predpovede malo prestať pršať okolo deviatej, a tak sa aj stalo. Tak sme sa začali baliť.

Rovnako okolo deviatej prišla na útulňu doteraz určite najdedikovanejšia podporná jednotka a na dnes aj členka družstva, naša kamarátka Veronika. Prečo najdedikovanejšia? Táto osôbka vstala hádam ešte pred piatou ráno, išla na vlak z Bratislavy do Trnavy, ďalej autobusom na Dobrú Vodu a odtiaľ ešte takmer hodinu pešo v daždi na útulňu. A to všetko s šestkou pív a kopou pamlskov v batohu (pre nás). Neskutočné. Obrovsky ďakujeme.

Kým sme sa najedli, so slzami v očiach rozlúčili s Bacilovcami a pripravili na odchod, bolo už desať. Opäť vo štvorici sme vyrazili a celkom to odsýpalo. Noha opäť namazaná šlapala ako hodinky. Prišli sme na asfalt a po chvíli to už bolo aj na krátke gate. Niektorí sa aj prezuli do ľahkých topánok, netušiac že asfalt o chvíľu skončí a vystrieda ho bahenné peklo. Krátke, ale intenzívne. Takže pekne prezuť naspäť.

Pod začiatok výstupu na Záruby sme prišli zhruba po 2 a pol hodinách. A teda výstup to bol nechutný. Miestami blato, miestami popadané stromy, miestami pichľavá flóra, a to bola len prvá polovica. Od odbočky k smolenickému zámku sa do tejto rovnice pridali aj mokré skaly. Ale napriek tomu všetkému veľmi pekný les. Počasie tiež nič moc, hlavne extrémne vlhko a dusno, čiže sme sa samozrejme dopocili ako divočáci. Ale výhľad cestou z Havranej skaly celkom parádny.

Hrebeň Zárub je veľmi pekný, ale fúka tam. Vrchol je navyše dosť zalesnený, takže výhľad odtiaľ nič moc. Ale pod vrcholom sme dali parádny obed (chilli con carne z konzervy) aj s pivečkom (dobre, boli dve), a pokračuje sa.

Cesta na Ostrý kameň
Nad Ostrým kameňom

Smerom na Ostrý kameň sa značka hadí priamo po skalnatom hrebeni. Keď je mokro, celkom sranda. Skonštatovali sme, že je to snáď nebezpečnejší terén ako Nízke Tatry. Ešte dobre že sme sa nedali nahovoriť na odoslanie vibrám z Trenčína. Nad Ostrým kameňom sa opäť otvorili parádne výhľady smerom na Záhorie, aj keď dnes bez gýčovej modrej oblohy. Na hrade sme sa nezdržali, veď ho máme za domom a môžeme prísť hocikedy. Navyše Veronika potrebovala stihnúť autobus z Plaveckého Mikuláša.

Vodná nádrž Buková
Pohľad spod Ostrého kameňa na Bukovú

Keď sme sa odpojili z asfaltky pri Bukovej, začalo znova pršať. Presne o piatej, ako stálo v predpovedi. Takže pekne pršiplášte na batohy a pončá. Ale po chvíli prestalo, resp. bol dážď tak slabý že ledva prenikol cez listnaté stromy všade navôkol, tak sme niektorí usúdili že v ponči sa viac dopotíme ako bez neho zmokneme, tak sme ho aj zbalili (celá táto veta bol autorský plurál). Miestami síce bolo treba takticky voliť neodkrytú stranu cesty, ale bolo to v pohode. Aspoň trochu osvieženie keď máme skoro 3 dni bez sprchy.

S Veronikou sa lúčime na rázcestí Červená hora, a vysielame ju na autobus. Nechala nám ešte zvyšný proviant. Naozaj, dnes celkom neskutočný support, ešte raz veľmi pekne ďakujeme! Pokračujeme už opäť záverečné nekonečné kilometre okolo zámočku Mon Repos na Amonovu lúku. Prichádzame okolo siedmej.

Prístrešok vyzerá parádne. Dve široké a jedna užšia lavica na spanie, steny z 3 a pol strán, v podstate útulnička bez dverí. Ale zato s latrínou a prameňom, čo napríklad na Jozefa Maka nie je.

Prvý krát za 25 dní v prírode si zakladáme oheň. S mokrým drevom to nešlo úplne ideálne no v čarovnom ruksaku bolo ešte jedno eso. Celú cestu so sebou totiž ťahám papierovú nákupnú tašku z rakúskeho Sparu. Na začiatku bola iba na proviant do vlaku. Potom mi ale bolo ľúto ju vyhodiť tak začala byť používaná na nákupy zásob. Ďalší nákup by ju asi zniesol zo sveta, takže dnes nadišiel jej čas a podkúrili sme ňou. A zvyšná časť ešte poslúžila ako dúchadlo. Oplatilo sa teperiť.

Oheň
Bačovanie večer pri ohníku

Večera zasa raz michelinská, kuracia tikka masala z konzervy. K tomu dokonca aj kuskus, ktorý nosil so sebou Kiko bohvie odkedy. A samozrejme k večeri pivečko. Potom naladiť hokej, ktorý aktuálne končí ako končí, nuž ale čo už. Posedeli sme pri ohníku aby sme smrdeli nie len od potu ale aj od dymu. Neskôr nás začínajúci dážď zahnal dovnútra, tak sme sa pripravili na večierku. Pršať má snáď len v noci, snáď nám nenaprší dnu a snáď bude zajtra pekne. Čaká nás už kratšia etapa na Pezinskú babu. Už sme naozaj v domácom priestore, čo je celkom neuveriteľné.

Track
#

Cesta hrdinov SNP - Tento článok je súčasťou série.
Časť 24: Tento článok

Súvisiace

SNP Deň 24: Myjava > Útulňa Jozefa Maka

·973 slov·5 min
Deň 24 je úspešne za nami. Aby som udržal čitateľstvo v napätí (ako aj z dôvodu slabého internetu) píšem znova offline. Od dnes opäť iba v trojici. Adam nás ráno opustil a išiel na autobus do Bratislavy. Šialené že sme už tak ďaleko že odtiaľto chodia autobusy do Bratislavy.

SNP Deň 23: Lopeník > Myjava

·734 slov·4 min
Deň 23 je za nami. Opäť deň ako na horskej dráhe. Čakalo nás síce veľa kilometrov, ale žiaden krkolomný terén. Na raňajky sme (teda iba traja z nás) teda buchli zvyšok domácej zo včera (okrem iného), a vyrazili sme už o štvrť na desať, plní elánu (aj Teamu a iných kapiel) a s piesňou na perách.

SNP Deň 22: Trenčín > Lopeník

·803 slov·4 min
Ale helemese Slováku! Dvaadvacátý den je úspěšňe za náma. Teďkonc jsme jako v Český republice, proto mluvím místní řečí. Doufám že to nebude příliš ofenzivní. Jestli ano, prosím nečti to, díky!