Deň 6 hotovo. Napriek skorému štartu (rozumej o pol desiatej) a svižnému tempu sme museli dnešok skrátiť, a aj tak sme finišovali za tmy.

V najluxusnejšom ubytovaní v Kysaku v kategórii do 13€ na osobu sme si dopriali raňajky šampiónov z vlastných zásob a z miestnych potravín. Najbláznivejšie menu si vyskladal tu váš obľúbený zapisovateľ: kuracie na šampiňónoch z konzervy (zohriate na vlastnom variči), Gambáč, Pribináček, Monster a hrozno. (Viem čo sa pýtaš ty nechuťák, odpoveď je áno, asi do pol hodiny). Zbaliť sa nám opäť trvalo dlho.

Avšak hore kopcom nám to opäť fičalo aj napriek ťažkým batohom, a na hrebeni sme boli rýchlejšie ako sme mali. A ešte sme aj pokecali s pánom pri horárni nad Kysakom (pozdravujeme). Kombinácia Monster a rýchle Decathlon balerínky, ktoré už sú v podstate primárna obuv, bola extrémne efektívna.

Dobre nám to odsýpalo až po chatu Hrešná, kde nám obed trval opäť dlhšie než sme chceli. Pisálek si rozhodne nedal pivco a dve borky na energiu. Nakoniec sme tam strávili asi hodinu.
Tu chcem upozorniť, že tie borovičky neboli z vlastnej vôle. Zahraničná agentka, ktorá našu cestu sledovala, ich naordinovala.
Aký to len hnusný protislovenský čin!
Vraj sa večer predtým sama strašne zmontuvala, a chcela nech je mi rovnako zle ako bolo jej. Varoval som ju že moja prípadná krv bude na jej rukách, ale poslúchol som.

Na Čermeľ do Ovečky sme dorazili o pol piatej. Rýchle pivco a Kofola trvali skoro hodinu kvôli problémom s narazením nového suda.
Potom prišla technická zachádzka do košického Decathlonu po nový ruksak (taxánom). Tri batohy sme nechali u bufetára v aute, roztrhaný aj s extra vecami sme zobrali.
V Decathlone napriek sľubom môj nový batoh ešte nebol a najväčší v ponuke mal iba 50 litrov. Nuž, bude musieť stačiť. Nasledovalo prebalenie na parkovisku pred predajňou. Čuduj sa svete, nejako sa to tam skoro všetko vošlo (z pôvodného 80L). Plus sme vyhodili veci ktoré sa ukázali ako zbytočné (aspoň zatiaľ).
Ďalšia zastávka Z-Box so zásobami. Malé veci sme naložili do krabice v ktorej prišli zásoby, starý batoh sme zabalili do vriec na smeti (vyzeralo to ako keby sme posielali mŕtvolku, ale snáď to zoberú) a poslali kade ľahšie.
Celá táto procedúra trvala zhruba dve a pol hodiny a z Čermeľa sme pokračovali po ôsmej. Čelovky na hlavu a diabolské tempo. Učinili sme zásadné rozhodnutie nesiliť to až na Jahodnú, ale zapichnúť to v Dolnom Bankove v penzióne Zlatý Jeleň. Veľmi milý pán domáci nás ubytoval (mimochodom, pán Green, ak to ešte čítaš, tvoje meno mu niečo hovorilo, aj naša dedina), všetko povysvetľoval, a teraz už po večeri pivkujeme v kuchynke.
Zajtra uvidíme či dobehneme dnešné manko. Raňajky sme si dali na 7:30, tak by sa nám mohlo podariť ísť skôr. Držte palce.
PS, ospravedlňujem sa všetkým čo sa tu dokážu v live sledovaní vyjadriť stručne a k veci, zatiaľ čo ja tu spamujem takéto romány ktoré tu zaberajú miesto a ktoré treba potom scrollovať ako hajzlák…