Zatiaľ stručne, práve sme vyšli na Kloptaň, ešte plánujeme potiahnuť na útulňu. Neviem ako to tam bude s internetom tak len toto aby bolo jasné že žijeme. Poriadny zápis pridám keď ho pridám.
Deň 7 úspešne za nami. Dámy a páni, neuveriteľné sa stalo skutočnosťou, podarilo sa nám vyraziť už o pol deviatej a dohnali sme včerajšie manko, čiže opäť úspešne plníme plán. Dokonca sme na útulňu Jána Kruteka dorazili za svetla. Po dni číslo 2 by sme pravdupovediac ani nepovedali že tak ďaleko dojdeme, nie to ešte že buchneme takú monštróznu etapu (cca 36 km a 1500 výškových podľa hodiniek).

Začali sme v penzióne skvelými výdatnými raňajkami, tentokrát žiadne michelinské menu ako včera, normálne po 4 párky (vegetariáni praženicu), rožky, džúsik a dotlačiť sa Karičkou, maslom, džemom. Všetko bolo perfektné, takže poď ho v nohy smer Jahodná. Ako už je zvykom, rýchlejšie než tvrdili značky.
Samozrejme pri získavaní pečiatky jedno malé čapované (za 2,30?!), šprintík na vrch zjazdoviek a pokračujeme na Lajošku. Cestou nás dobehol cyklista s ktorým sme sa hore dole dobiehali až po chatu. Tam sme zohnali pečiatku, dali sme si s novým kamošom pivco, niektorí aj borovicu (naozaj sme nechceli, ale keď sme prišli, niekto to slovo povedal, tak sme dostali chuť) a pokecali sme. Týpek vraj ide ešte 80km až na Dedinky. Pozdravujeme, snáď si v pohode došiel.

Ďalší plán bol obed na Kojšovke v chate Erika. Tá sa ukázala byť zatvorená, takže obed z vlastných zásob (fazule, tuniakový šalát, ďalšie fazule, a ja gurmán kôprovú omáčku s hovädzím z konzervy). Ale parádny výhľad, Tatry ako na dlani. Obed nám zas trval takmer hodinu.
Kúsok za chatou sme prekonali druhú stovku. Opäť sa zmenila scenéria, veľa vyrúbaných/polámaných stromov pôsobilo trošku smutne, ale parádne výhľady na všetky strany. Už sa aj otvoril pohľad do budúcnosti, prvý krát sme videli Kráľovu hoľu, na ktorú by sme sa mali štverať o pár dní.
Na Kloptaň sme vyliezli keď som písal že sme vyliezli na Kloptaň. Vravel som si že nechápem prečo na ten kopec nadávajú, veď to vyjsť nebolo horšie ako Stebnícka Magura alebo Žobrák…

Rýchla fotopauza a pokračujeme, nech stihneme dojsť na útulňu. A pri zostupe som si uvedomil v čom je pes zakopaný. Zostup bol fakt hnusný, takmer som bol nútený prezuť balerínky. Ich najväčšia slabina je zatiaľ suché lístie, pretože v podstate nemajú žiaden dezén. Ale výhľady boli parádne.

Do útulne sme prišli okolo pol ôsmej. Je naozaj prvotriedna, pekná, čistá, s pieckou, všetko čo treba. Zakúrili sme zohriali (alebo sa pokúsili zohriať) polievku a teraz už pomaly spať. Zajtra by mal byť ľahší deň.

Extra: Polievková matematika #
Na obrázku vyššie sa zároveň prvý krát stretávame s tzv. bombou, tiež známou pod názvom delostrelecký náboj, za aké sa nám neskôr bude smiať nejeden pocestný. Jedná sa o 1200ml konzervu s polievkou od Hotoviek z plechovky. Zdalo sa nám (dobre, hlavne mne) to ako dobré riešenie jedla pre troch naraz (vegetarián sa nezapájal).
Týchto bômb sme na celú cestu mali 8. Prvú trojicu sme vyzdvihli zo Z-boxu v Košiciach a každý stravník dostal do batohu jednu. Pred večerou však prišla otázka: ktorú z nich zjesť ako prvú? Veď ten, kto sa zbaví polievky prvý, bude ďalej mať nespravodlivo ľahší batoh! Každý mal logicky najväčšiu chuť na tú vlastnú.
Keďže ja som ale naozaj mal chuť na paradajkovú, prišiel som so šalamúnskym riešením: ten, koho polievka sa zje dnes, dostane pozajtra do batohu polievku ktorá sa nezje zajtra. Týmto pádom bude každý z nás troch niesť polievku 2 dni.
Ani netreba zdôrazňovať že tento nápad sa stretol s úžasom nad mojím intelektom a bol okamžite akceptovaný. Teda keďže to dopisujem neskôr tak si už konkrétne reakcie nepamätám, ale určite to bolo tak nejak. Samozrejme aj zábava nad tým ako veľmi overengineernuť sa dá nosenie konzerv.
Kiež by sme neminuli na túto dilemu všetok intelekt, lebo takto nám nezostalo na zohriatie polievky, a nakoniec sme ju jedli studenú. Totiž tepelná výmena medzi pieckou a konzervou nebola nič moc. Zato sme však piecku rozhicovali dosť na to, aby sa od tepla nedalo v útulni poriadne spať. Nuž, každý sa učí.