Deň 5 za nami. Začali sme rekordne neskoro, ale išli sme rekordne rýchlo.
Spánok na krivej podlahe prešovského bytu situovaného príznačne na sídlisku Duklianskych hrdinov bol prekvapivo pohodlný. Raňajky aj s jedným Gambáčom trvali tiež dlhšie než by bolo treba, ale nevadí. Nášho SAMAritána sme požiadali aby nám do Kysaku večer priviezol veci čo sme dnes nepotrebovali plus tie čo sme večer dali prať a nevyschli. Tým pádom zase podvádzame s ľahkými batohmi, no a čo. Život je ťažký, batohy byť nemusia.
Mimochodom slávnostný deň, prvý krát čisté trenky, ponožky a dokonca aj tričko. Keď už je ten štátny sviatok.
Späť na trasu sme sa doviezli okolo desiatej. Skúsili sme získať pečiatku v pivovare, ale nebolo tam ani nohy. Tak poď ho do krčmy, pečiatku sme dostali a aby sme neboli neslušní tak hop jedno malé čapované. A už pelášime smer Malý Šariš, Cemjata, a tak ďalej. Od začiatku v Decathlon bačkúrkách.

Na obed sme sa dnes zastavili až po 16 km v Radaticiach. Potraviny u Eriky boli otvorené tak sme kúpili aj pivečko, zjedli konzervy (skvelý segedín), a ešte aj nanuk ako dezert. Celé sme to zjedli pred potravinami pri stole s miestnym štamgastom.
A poď ho smer Ľubovec a ďalej na Kysak. Stále väčšinou asfaltky alebo pevné lesné cesty, takže furt v balerínkach. Pri Prokopovom mlyne sme neodolali a zmočili sme nohy v potoku. Čistá fantázia!

Potom už len dlhý ale pohodový zostup k Hornádu, jeden Gambáč počas prestávky a šup ho posledné kilometre do Kysaku. Niektorí (rozumej ja) pri príchode do Kysaku zbadali na moste vlak z Prešova a kvôli fotke dokonca zabudli že ich bolá nohy a pobehli. Fotka nestála za veľa 😅

Teraz odpočívame v ubytovni pri stanici, o chvíľu nám prídu závažia a pôjdeme do Štefana na večeru. Lepiaca páska na ruksaku zatiaľ stále drží, ale zajtra je v pláne Decathlon.

