↓ Preskočiť na hlavný obsah
SNP Deň 20: Fačkovské sedlo > Horná Poruba
  1. Jeblý šlabikár/

SNP Deň 20: Fačkovské sedlo > Horná Poruba

·913 slov·5 min· ·
Ing. Matúš Pilňan
Autor
Ing. Matúš Pilňan
(Bez-)Nádejný informatik
Obsah
Cesta hrdinov SNP - Tento článok je súčasťou série.
Časť 19: Tento článok

Jubilejný dvadsiaty (20) deň je vybavený. Dnes sme si opäť dopriali kráľovskú etapu, ktorej sme sa báli hádam od Zborova. Ako sme sa naučili ešte na teologickej prednáške prvý deň v Medveďom, všetko v živote prichádza v trojiciach. Smiali sme sa tomu, ale niečo na tom bude. Dnešok sa totiž dá dramaturgicky rozdeliť na tri dejstvá. Každé obsahuje hnusný kopec a pohostinské zariadenie.

Dejstvo prvé: Raňajky
#

Kým ostatné tri dni som písal o kilometroch zadarmo, dnes sme sa opäť vrátili k formátu známemu ako “grcák na raňajky”. Hneď od domu sme sa museli vytrepať po zjazdovke na Homôlku (absolútne bezvýznamný kopec, opäť ho tam dali len tak pre srandu)

Išlo to celkom rýchlo, ale na vrchole z nás tieklo ako z kohútika. V podstate hneď na to sme išli aj dole, čo bola podobná nechuťáreň. Nuž ale fičíme ďalej, krásny lúčnatý hrebeň, parádne výhľady na Kľak aj iné kopce (neviem ktoré teraz).

Kľak
Pohľad späť na Kľak niekde za Homôľkou

Nakoniec zjazd cez lúky a po zjazdovkách do Čičmán. Cestou sme obdivovali čičmanské zjazdovky, ktoré vyzerali celkom v pohode aj na lyže. Rovnako ako na Fačkovskom. Prišli sme v celkom dobrom čase, takže poď ho do krčmy. U Slávky nám načapovali pivko a fejkovú kofolu, plus skvelé panniny. Keďže mali aj potraviny, samozrejme sme doplnili trocha zásob (nie že by sme to potrebovali).

Čičmany
Čičmany

Dejstvo druhé: Obed
#

Z Čičmiaiaiiaaaian sme vyrazili pred dvanástou. Pred obedovým výstupom na Strážov sme mali patričný rešpekt. Cestou hore sme ale stretli kvantum poľských turistov, tak reku nemôže to byť až také zlé.

Zlé to bolo. Ale naozaj nie až tak. Dokonca sme predbehli nejaký pár turistov bez batohov, chachá. A okrem toho aj cedule. Rozmýšľali sme či potrebujeme ísť až na vrchol Strážova, ale reku keď už sme tam… tak sme to rýchlo vybehli (niektorí doslova), fototermín a naspäť.

Strážov
Výhľad zo Strážova. Paradajka (ktorá je zeleninou mimochodom) vpravo dole nevedno kde sa tam zobrala.

Nasledoval zostup do Zliechova. Opäť raz nepríjemný. Ale opäť sme to stihli skôr ako cedule. Tento náskok sme samozrejme podstivo premrhali v Zliechove v potravinách. Pivko, hotdog, nanuk, nealko… svet je opäť krásny. Martin poprosil pani predavačku o horúcu vodu na vifonku, čomu rada vyhovela. Dokonca sa nám podarilo aj dovolať tete Márii v Hornej Porube, u ktorej sme plánovali spať. Všetko dobre.

Dejstvo tretie: Večera
#

Začalo to nekonečnými lúkami nad Zliechovom. Pokračovalo to nekonečnou lesnou cestou, stále mierny horekopec. Doteraz nevieme aké zakázané látky mal Martin v tej vifonke, ale fičal ako motorová myš. Nedalo sa ho dohnať. A to od rána zaostával.

Ostatných nás poháňala vidina nocľahu, ale jeho vražednému tempu to nestačilo, takže sme sa trocha aj roztratili. Mňa konkrétne hnala vpred vidina Vápeča, na ktorý som s tešil už dlho, a možného západu slnka na ňom.

Po pár prestávkach sme nakoniec došli poď Vápeč. Čuduj sa svete, ako v predošlých dejstvách, aj na ten sa bolo treba vyškriabať. A to veru s vyše 30km v nohách nebolo pekné.

Cesta na Vápeč
Výhľady a skalné bralá pod Vápečom. Celkom exponované ale dalo sa. Hlavne bez batohov lebo na vrchol je to krátka slepá odbočka.

Čo ale pekné bolo, boli výhľady z vrcholu. Niektorým nám zaúradovali aj tie posledné mozgové bunky, a po vyše 2 dňoch sme pod vrcholom nasadili vibramy. A bol to dobrú ťah.

Vápeč vrchol
Pohľad na Hornú Porubu, náš dnešný cieľ, z vrchola Vápeča. Výhľady sú tam do všetkých strán.

Hore neskutočne fúkalo, ale výhľady boli perfektné. Aj keď sa nám nedostalo ohromujúceho západu slnka, lebo už prišla oblačnosť, stále to vyzeralo skvele. Batohy sme znova nechali na rázcestí pod vrcholom. Teraz sme však zabudli zobrať nálepku, ktorú by sme dali na kríž, tak s po ňu Kiko musel vracať (donucovacie prostriedky neboli použité). Ďalej fototermín, a už len fičíme dole do dediny.

Pod Vápečom
Výhľady na Hornú Porubu sa otvárali aj počas zostupu

Cestou nás ešte zaujal národný prameň, z ktorého nám duše národniarov driemajúce v nás nedali sa nenapiť. Rozumej, bol to prameň, nad ktorým len tak, lebo mohol, bol veľký slovenský znak. No nepusti si na JBL hymnu a nenapi sa. Pod prameňom boli na chodníku ešte schody ktoré asi staval niekto iba o pár desiatok centimetrov vyšší ako Maroš z last millennials. Hirsch z Montrealu Zdeno Chára z Boston Bruins(?), ale zvyšok cesty do dediny bol bez problémov.

Prameň so slovenským znakom
Národný prameň pod Vápečom. Vodička bystrá, chutná

Dorazili sme do miestnej krčmy, kde sme znova stretli aj Bacilovo družstvo. A taktiež pani Mária ktorá nás ubytovala, býva totiž v dome ktorý s tou krčmou hádam aj zdieľa stenu. S Bacilovcami sme tentokrát oveľa viac pobešedovali, strašne v pohode parta (aj keď stále si myslím že gravel bicykel má zmysel), vysvetlili sme im prečo máme tak veľké a ťažké batohy (lebo nevieme čo robíme), vysmiali nás (ako už je zvykom, v dobrom a oprávnene), ale vyjadrili nám rešpekt za naše počínanie si na (a hlavne po) Jožkovni. Špeciálnu zmienku si zaslúži pani krčmárka, ktorá nám veľmi ochotne požičala riad na naše jedlá, dokonca nám ich aj zohriala.

Dve borovičky
Posledná večera. Keďže nejakým zpôsobom sa objednalo o jeden pohárik viac než bolo záujemcov, musel sa zapisovateľ pochlapiť a dať za dvoch.

Okolo pol desiatej nás pani domáca vyhnala aby sme išli do domu. Tak teda ešte rýchla borovička (niektorí dve) a šup na izbu. Bacilovci nám dokonca zobrali ešte jedno kolo pivka, čo si veľmi vážime. Glosovalo sa dlho do noci, ale zajtra máme len krátke etapy takže by to nemal byť problém. Navyše má ráno pršať, takže uvidíme kedy pôjdeme.

Track
#

Cesta hrdinov SNP - Tento článok je súčasťou série.
Časť 19: Tento článok

Súvisiace

SNP Deň 19: Chrenovské lazy > Fačkovské sedlo

·1063 slov·5 min
Deň 19 za nami, ďalšia kráľovská etapa vo vačku, stále sa držíme plánu a spíme dnes v hoteli na Fačkovskom sedle. Ale nebolo to ľahké. Dnešok sa z veľkej časti niesol v duchu hesla “keď si bol frajer večer, musíš byť frajer aj na druhý deň”. A veru, minulý večer sme frajeri boli. Dve prázdne fľaše od domácej by vedeli hovoriť.

SNP Deň 18: Krahule > Chrenovské lazy

·934 slov·5 min
Deň 18 vybavený. Píšem opäť raz offline, ale zato (výrazne) pod vplyvom. Ale strašná bláznivina. Ráno sa opäť raz dobre spalo, čo skombinované s varením luxusných raňajok spôsobilo že na značku sme sa vrátili zhruba o pol jedenástej. Ale šak čakala nás kilometrov aj výškovo podpriemerná etapa, tak prečo sa nepoflákať.