Deň 16 úspešne za nami. Na Kráľovej Studni je mizerný signál a žiadna wifi, takže opäť píšem offline a uploadnem keď sa bude dať. Tí všímavejší určite spozorovali, že deň 15 nebol. To preto, lebo sme mali pauzu na Donovaloch, a to aj od písania. Preto dnes na úvod zhrniem udalosti včerajška.
Administratívny deň Donovaly #
Pečiatkári sa zviezli do Bystrice po pečiatku múzea SNP. Keď už sme tam boli, navštívili sme aj Decathlon (lebo šak už sme dlho neboli), potraviny (ruksaky boli už príliš ľahké), a v Alze sme kúpili nové JBL (lebo sme stratili a hokej sa sám nevypočuje). Naspäť na Donovaly luxusne Flixbusom s perfektným šlofíkom cestou.

Jeden z osadenstva sa zas odviezol do Ružomberku zagratulovať na svadbu (to bol aj dôvod prečo sme na tie Donovaly tak valili). Ako to prebiehalo vám žiaľ priblížiť nevieme, pretože náš štáb zatiaľ na apartmáne opisoval rázcestníky do záznamníkov. Ale normálne išiel v obleku ktorý mu na Donovaly doniesol servisný voz, akurát opasok zabudol vozu dať, takže ho trepal v batohu až z Dukly. Nuž, opäť raz, kto nemá v hlave…

Teraz prichádza ten moment v komédii, kedy príde smutný zlom. Jeden z členov našej expedície (nebudem menovať, kto vie, vie, kto nevie, musí nájsť našu nálepku nalepenú od dnes), sa rozhodol, že nebude pokračovať. Dôvody mi tiež neprináleží tu rozpisovať. Servisný voz MC ho teda večer odviezol za zvuku smútočných fanfár smer Bratislava. Zapili sme túto smutnosť v Stodole dvoma rundami skvelej luxusnej ríbezľovice a čapovaným Urpínom, následne ešte rundou (no dobre, dvoma) v pivovare. Predpokladali sme melancholický charakter ďalšieho dňa, keďže posledné 3 dni sme chodili v podstate až dvanásti, a zrazu budeme len traja. Nuž, čas ukáže. Prajeme príjemné prežitie nadchádzajúcich pracovných týždňov.

Extra: Obsah batoha #
V rámci prestávky na Donovaloch bola aj príležitosť poupratovať a preusporiadať batoh. Toto spočívalo vo vybratí vecí a naložení nanovo. Pri tejto príležitosti mi pre pobavenie našich kamarátov nedalo nevytvoriť nasledovnú fotodokumentáciu.


Tak už viete, ako v praxi vyzerá náš pretlak jedla. A tiež dôvod, prečo si niektorí z nás počas cesty uhnali slušnú závislosť na sladkostiach. A prečo si z nás robili srandu (jeden z dôvodov).
Smer Kráľova studňa #
Tak a teraz späť ku dnešku. Opäť michelinské raňajky v podaní vášho obľúbeného šéfkuchára: vlašák s chlebom, plátkový cheddar, Monte, kyslé žížalky, borovička a Monster. Nech sa dobre šľape. Chceli sme aj nejaké koláčiky z pekárne, ale ukázala sa byť žiaľbohu zatvorená. Teda žiaľbohu, ale najmä chvalabohu, lebo inak by sme so sebou isto niesli aj ďalší minimálne liter piva.

Po raňajkách rýchlo upratať a o desiatej vyrážame ako na koni (pôvodný plán bol o 9, ale extrémne dobre sa spalo). Kúsok nad Donovalmi sme prešli 400tý kilometer, a začali sme stúpať na Zvolen. Opäť raz celkom výživné stúpanie hneď na raňajky. Hore sme stretli zopár bajkerov ktorí vyšli lanovkou, tak sme sa bavili že čo sme zač, SNPčka a tak.
Predpokladaná melanchólia sa nekonala, určite aj kvôli krásnemu počasiu. Absolútne jasno, čiže zo Zvolena perfektné výhľady a celou cestou pekný les. Niekde okolo sedla Veľký Šturec sme naladili rádio, aby sme mohli počúvať hokej. Skvelý setup: tlačidlová Nokia s káblovými slúchadlami slúžiacimi ako anténa, cez Bluetooth pripojená na novozakúpené JBL. Fungovalo to bezchybne.

Vývoj hokeja nálade len pridával. Počas tretej tretiny sme dali obed (hovädzí vývar s pečeňovými haluškami, konzerva, lakocinka). Kým sme obedovali, išiel okolo pán ktorý plašil medveďa, ale potom zistil že ten hluk sme boli len my. Tiež sme podebatili chvíľu o SNPčke a turistike, potom sme zbalili obed a poď ho ďalej smer Krížna. Cestou sme skúsili zavolať do hotela a zajednať izbu, nedvíhali, ale neskôr zavolali naspäť. Takže ak stihneme dojsť do ôsmej tak pohoda.
Kúsok za prašnickým sedlom oproti nám išiel starší pán tlačiaci elektrobicykel. Pýtal sa či je to ešte ďaleko do sedla, čo nebolo, ale mal tam celkom nechutný zostup. Chvíľu sme podebatovali že kto sme a kam kráčame, a vydali sme sa každý svojou cestou. Snáď ten kopec zišiel v zdraví.
Pri všetkých týchto stretnutiach sme si uvedomili jednu vec: nezmenila sa len scenéria, ale po toľkých kilometroch a dňoch aj postoje ľudí. Kým zo začiatku ich bolo veľa skeptických, teraz vyjadrujú všetci obdiv a držia palce. Príjemná zmena, ale tá nedôvera bola väčšia sranda.

Na Krížnu sme zo sedla opäť raz vyšli za polovicu času čo bol na ceduli. Na lúkach poď ňou nádherné výhľady na všetky strany, na to čo sme prešli za ostatné dni, dnes, aj čo prejdeme v blízkej budúcnosti. Na vrchole samozrejme pauza na fotky, pivečko z ruksaku a pokec s pocestnými. Jeden cyklista z Bystrice (+-) a partia z Česka. S nimi sme sa dali do reči, navzájom sa pofotili, a vydali sa smer Kráľova studňa, kde plánovali spať rovnako ako my. Po príchode sa dokonca ukázalo že sme v jednej izbe (turistické ubytovanie).

Pri večeri, pivečkách a borovičke sme debatovali až do večera. Okolo Kráľovej studne je vyhlásený park tmavej oblohy, tak sme už skôr rozmýšľali že by sme obzrela hviezdy keď má byť jasno. Dokonca sme sa dopočuli, že by mohlo byť vidno polárnu žiaru. Išli sme to skontrolovať… nebolo. Ráno je ako vždy plán vyraziť skoro. Uvidíme ako sa to podarí.
