Deň 13, pamboch pri nás, hotovo. Opäť píšem offline, na Ďurkovej síce signál je, ale slabý a vonku. Nahrám keď nahrám. Podarilo sa nám vyraziť už o 8:40, a hneď pekný stupák na Lajštroch na raňajky. Niektorí sa na raňajkách prežrali a šlapalo sa im ťažko. Nuž, to je tak keď sú švédske stoly v cene.

Tempo bolo opäť v pohode. Ďalej smerom na Štefánikovu chatu cestou nás opäť dobehli naše české kamarátky, a počkali nás na chate aby sme dali spoločnú fotku. Už cestou na chatu boli prvé snehové polia, ale reťaze zatiaľ nebolo treba. Sme odhodlaní ich nepoužité vrátiť.

Na Štefáničke sme stretli aj zvyšné dve partie z Andrejcovej. Popivkovali sme, pofotili, a po dosť dlhom čase sme sa vybrali ďalej.

Cestou na Chopok bolo viac snehových polí ale všetko sa dalo zvládnuť. Najhorší z toho bol telefonát z roboty ale aj ten sa prežil. Došli sme do sedla k odbočke na Ďumbier a rozhodovali sme sa ako ďalej.

Reku, keď už sme tu, poďme hore. Batohy sme nechali v sedle, veď také ťažké batohy kto by bral všakáno. Bez nich sme hore vybehli ako kamzíky. Výhľady ani netreba komentovať, skrátka paráda. Opäť fototermíny, opäť nás dobehli češkyne (české bežkyne, pozn. red.), tak opäť spoločné fotky a poď ho dole smer Chopok.

Na Chopku obed, pivčo, a keďže to bol dnes závod s časom aby sa nám ušli miesta na útulni a zatiaľ sme sa dosť flákali, bol čas vyraziť. Rozlúčili sme sa s češkyňami ktoré dnes končili pod Chopkom a krížom cez zasneženú zjazdovku ďalej.

Na hrebeni skvelé výhľady, ale výstupy na Kotliská a Chabenec už menej príjemné. Pod vrcholom Kotlísk bola zrovna aj snehová hrana, ktorú sme sa rozhodli obísť strmým svahom len tak okolo. Hlavne sa neprevážiť dozadu. Ale prežili sme.

Na útulňu sme došli tesne, ale miesta ešte boli. Zohriať večeru z konzervy (fazuľový prívarok, bude sranda), pivečko s ostatnými spolucestujúcimi z Andrejcovej, a pôjde sa spať. Zajtra sú ambiciózne plány ako skoro chceme vyraziť aby sme na Donovaloch stihli pozrieť hokej. Vieme ako to u nás väčšinou dopadne, ale držme si palce.
