↓ Preskočiť na hlavný obsah
SNP Deň 24: Myjava > Útulňa Jozefa Maka
  1. Jeblý šlabikár/

SNP Deň 24: Myjava > Útulňa Jozefa Maka

·973 slov·5 min· ·
Ing. Matúš Pilňan
Autor
Ing. Matúš Pilňan
(Bez-)Nádejný informatik
Obsah
Cesta hrdinov SNP - Tento článok je súčasťou série.
Časť 23: Tento článok

Deň 24 je úspešne za nami. Aby som udržal čitateľstvo v napätí (ako aj z dôvodu slabého internetu) píšem znova offline. Od dnes opäť iba v trojici. Adam nás ráno opustil a išiel na autobus do Bratislavy. Šialené že sme už tak ďaleko že odtiaľto chodia autobusy do Bratislavy.

Mnohí sa pri tejto časti sťažovali na zavádzajúce údaje o počte zúčastnených. Keď to teraz po dlhšom čase čítam, chápem tie pripomienky.

Aby som to teda uviedol na pravú mieru, na Myjave sme sa zobudili piati. Jeden išiel rovno na autobus do Bratislavy. Martinova sestra s nami ostala, a potiahla to až na Dobrú Vodu. Tam nás opustila a ďalej sme kráčali traja.

“Od dnes v trojici” som teda myslel ako od momentu písania správy, resp. od konca dňa. (EOD, pre moje kancelárske krysy)

Začneme tým na čo národ v napätí čaká: správou o zdravotnom stave. Noha sa dá používať. Ráno krívajúc do lekárne to síce vyzeralo všelijak, no kúpil sa krém, obväz, a krívajúc naspäť na ubytko som ešte stretol spásu: Bacilov tím. Zľutovali sa nado mnou a ponúkli mi z ich bomba pálivej thajskej mastičky. Priamo na námestí som namazal nohu, ešte aj tabletku proti bolesti som dostal. Bacil sa dokonca ponúkol že keďže ideme na to isté miesto, mohol by mi zobrať niečo z batoha, čo som ale odmietol lebo batoh som mal celkom v pohode. Za túto ponuku ale získavaš diplom z empatie, podpis a pečiatka, MP, v Myjave, 20.5.2024. Naozaj chalani, veľmi pekne ďakujem. Neviem či by som to bez vašej pomoci dnes prešiel.

Na ubytku som to ešte, aby nebolo málo, premazal aj krémom z lekárne a stiahol obväzom. Aby bol ľahší batoh, užil som na raňajky aj desinku anestetikum z plechovky. Už len zohnať z Myjavy pečiatku a ide sa.

Zaviazaná noha
Všetkými masťami mazaný a zaviazaný členok. Neskôr sa ukázalo že na tej masti je napísané že sa to nemá zakrývať (aby sa to mohlo voľne odparovať). Pálilo to jak čert.

Takto všetkými masťami mazaný som teda vyrazil. Prvých pár metrov to vyzeralo všelijak, ale celkom rýchlo sato rozchodilo. Určite niektoré z prijatých opatrení zabralo, a toto zistenie hneď zlepšilo náladu. Neskôr zašlapala aj palivá thajská masť. Noha v jednom ohni, cítil som ako sa všetko zlé z tej nohy vypaľuje. Jediný nepríjemný účinok bol že mentolový krém mi prečistil dutiny a tým pádom zlepšil čuch. A to nechceš po prejdení 640km v dvoch tričkách.

O chvíľu sme už prechádzali cez parádne lúky nad Myjavou a na naše prekvapenie sme po chvíli videli aj Bradlo. Zdalo sa celkom blízko. Na lúkach, keďže cesty boli trochu mokré, som radšej prezul kvôli nohe na terénne boty. Dobrý ťah. Dodatočné zovretie nohe prospelo. A hlavne som mal dezén, čiže žiadne šmyky každý tretí krok. To mohlo byť aj včera dôvodom úrazu.

Cesta na Bradlo
Pekné lúky cestou z Myjavy na Bradlo

V prudkých kopcoch dole aj hore bolo nohu stále cítiť, čiže Bradlo nebolo najkrajšie, no pomaly sa dalo. A pomaly znamená presne za čas uvedený na ceduli. Hore sme dali občerstvenie v info pointe, niektorí si dali povinnú zachádzku až k mohyle a poď ho do Brezovej.

V asi jedinej otvorenej reštaurácii v Brezovej sme tesne stihli obedové menu, ktoré nám odložili keď sme tam cestou zavolali. Dostali sme šošovicovú polievku a skvelý rezeň, aj keď bol s ryžou. K tomu samozrejme pivko a Kofola.

Po obede sme ešte doplnili zásoby. Tabletky proti bolesti, sladkosti a posledná zásielka konzerv z Packety. Pokračovali sme okolo tretej. Cestou nás zaujali poklopy od kanálov. Nie že by sme boli zberatelia, ale všimli sme si nápis BVS - Bratislavská vodárenská spoločnosť. Nespochybniteľná známka toho, že sa blížime k domovu.

Asfaltová a neskôr lesná cesta na Dobrú Vodu bola celkom nezáživná. Čím bližšie sme pri Bratislave, tým viac pozorujeme stôp po lesnom hospodárstve. Zmenilo sa to až kúsok pred Dobrou Vodou, v oblasti Slopy. Tam to vyzerá veľmi pekne. Fakultatívny výlet na Dobrovodský hrad sme tentoraz vynechali a išli sme rovno dole do dediny.

Slopy
Chodník pred Dobrou Vodou, oblasť Slopy

Pri kohútiku s tou sľúbenou dobrou vodou sme opäť raz stretli podporné vozidlo od Martina. Tento krát však s nemilou úlohou vyzdvihnúť našu druhú dočasnú posilu, Martinovu sestru, ktorej boľavé kolená skrátka nedovolili ísť ďalej. Ale aspoň sme ju vymenili za parádne koláčiky. Jedným z nich sa síce (bez vyzvania alebo opýtania) ponúklo náhodné malé dievčatko ktoré sa s kamarátmi hralo v parku kde sme posedávali, ale bolo to milé. Brali sme to ako miestnu daň, alebo poplatok za tú vodu, ktorá je mimochodom naozaj dobrá.

Ako sme tak vysedávali, obehol nás ďalší chalan nabalený ako čo by išiel až z Dukly. Keďže smeroval na útulňu, prepadla nás mierna panika že sa nevojdeme. Predsa len, traja Bacilovci, traja my, tento chlapík… a niekto niekde vyčítal že útulňa je len pre 6 ľudí. Tak sme ešte chvíľu posedeli, zvážili či nedáme pivečko, rozlúčili sa so support teamom a vyrazili na útulňu.

Hore sme vyšli skôr ako bolo na ceduliach, napriek tomu že noha sa opäť pripomínala. Ale v miernom horekopci, ktorým sme väčšinu času isli, to bolo zvládnuteľné.

Útulňa Jozefa Maka
Príchod na Útulňu Jozefa Maka. Opäť raz filter spocená šošovka, vytvárajúci magično na fotke

Na útulni už čakali naši obľúbení traja spasitelia. Tentokrát nás pohostili znamenitým pivečkom. My sme im na oplátku ponúkli z našich novozískaných posledných dvoch 1,2 litrových polievkových konzerv, o ktorých sme im hovorili posledných pár dní. Samozrejme ich patrične pobavilo keď sme tieto bomby vytiahli z batohov.

Podávala sa kapustnica a fazuľová na kyslo. V kombinácii s obedovou šošovicovou je o večernú zábavu postarané. Jedna z nich sa síce troška pripálila, ale to jej dodalo príjemný údený šmrnc. Pred spaním ešte odviazať nohu, ešte raz premazať, tabletka a tešíme sa na ráno. Predpoveď znova vyzerá všelijako.

Večera
Posledná večera s Bacilovcami. Tak aj oni sa nakoniec dočkali polievky z delostreleckého náboja, a museli uznať chuťové kvality

Track
#

Cesta hrdinov SNP - Tento článok je súčasťou série.
Časť 23: Tento článok

Súvisiace

SNP Deň 23: Lopeník > Myjava

·734 slov·4 min
Deň 23 je za nami. Opäť deň ako na horskej dráhe. Čakalo nás síce veľa kilometrov, ale žiaden krkolomný terén. Na raňajky sme (teda iba traja z nás) teda buchli zvyšok domácej zo včera (okrem iného), a vyrazili sme už o štvrť na desať, plní elánu (aj Teamu a iných kapiel) a s piesňou na perách.

SNP Deň 22: Trenčín > Lopeník

·803 slov·4 min
Ale helemese Slováku! Dvaadvacátý den je úspěšňe za náma. Teďkonc jsme jako v Český republice, proto mluvím místní řečí. Doufám že to nebude příliš ofenzivní. Jestli ano, prosím nečti to, díky!

SNP Deň 21: Horná Poruba > Trenčín

·1091 slov·6 min
Deň 21 za nami. Bol to celkom čudný deň. Ráno sme mali rekordné, vyrazili až o pol dvanástej. Ale to bolo očakávané, keďže sme chceli prečkať dážď, ktorý mal končiť okolo jedenástej. Treba povedať že nám také pomalé ráno celkom prospelo.