Deň 18 vybavený. Píšem opäť raz offline, ale zato (výrazne) pod vplyvom. Ale strašná bláznivina. Ráno sa opäť raz dobre spalo, čo skombinované s varením luxusných raňajok spôsobilo že na značku sme sa vrátili zhruba o pol jedenástej. Ale šak čakala nás kilometrov aj výškovo podpriemerná etapa, tak prečo sa nepoflákať.
Tešili sme sa že začíname asfaltom. Možno to znie divne, ale cestou sa človek naučí že asfaltky sú vlastne za odmenu. Teda hlavne ak máš prezuvky. To len rozkmitáš ráno nohy a kilometre sa len tak sunú. Ak si k tomu ešte ráno v potravinách kúpiš Corgoň s + 50ml zdarma, získaš rýchlosť + 10%.

Rýchle boty, plus extra energia z JBL vo forme nemeckého discopunku nás poháňali vpred. Požičaný Corgoň sa musel vrátiť prírode, tak sme nastúpili dvojrad na kraji cesty. Zrovna vtedy išla okolo aj PMJ, čo vyznelo náramne zábavne. Ale vôbec ich to netrápilo.

Ďalšia zastávka bol fototermín v strede Európy. Pekné. Ideme ďalej. Do Kunešova sme prišli bohviekedy, ah tak je to jedno. Potraviny už boli zavreté, chvalabohu, lebo my sme schopní neskutočné kilá nakúpiť len tak na posedenie. Tak sme aspoň na úrade spojenom s materskou školou domohli pečiatky.

(Od tohto bodu hosťuje v horúcom kresle pisateľa iný člen výpravy pod verbálnou taktovkou pôvodného zapisovateľa. (Ja som teraz pisár.)) Pokračujeme cez prenádherné lúky nad Kunešovom, (hosťujúci pisár nevydržal ani jednu vetu, originál je späť), síce sme trosku stratili značku, ale opäť sme ju našli. Okrem prechodu kravským ohradníkom, ktorý jedného z nás možno kopol a možno nie, nás zbrzdili aj mokrade.
Cestou do sedla pod Vysokou stretávame druhého medveďa zájazdu. Rovnako ako ten na chate Erika, aj tento je vyrezaný z dreva. Fičíme ďalej na Vysokú. Vysoká prekvapivo nie je až tak vysoká, napriek tomu že je vyššia ako napríklad Vysoká. Kto tie dva kopce pozná, rozumie. Opäť asi šťastie že ideme z Dukly na Devín, teda dole kopcom.
Extra: Ako vznikal denníček #
Pri tomto odseku môžem porozprávať o tom, ako tieto bludy vznikali. Ten prvotriedny vtip o Vysokej som nosil v hlave pol dňa, len ho večer nezabudnúť zahrnúť do správy. A podobne to bolo aj s ostatným obsahom. V podstate po odsekoch sa v priebehu dňa rodili myšlienky, ktoré bolo treba večer len napísať.
Ako to teraz takmer po roku znova prechádzam, zo začiatku boli strohé, no s rastúcou čitateľskou základňou rástla aj chuť písať. Napriek tomu že to písanie išlo celkom samo keďže vymýšľať už nebolo treba, len si spomínať (resp. v potu tváre dedukovať), niektoré večery to vedelo zabiť aj dve hodiny. Zo začiatku som to zapisoval priamo do príspevkov na CestaSNP.sk (keď bol signál), no odkedy som na Krahuliach stratil rozpísaný príspevok po tom čo som sa chvíľu venoval iným veciam, som si to začal písať do denníčkovej appky a potom len kopírovať.
A celodenné chodenie je na toto celkom ideálne, obzvlášť pokiaľ je človek v takom stave mysle, že ho nič iné ako samotné kráčanie netrápi. Dá sa vypnúť hlava a iba si všímať čo zažívame a vymýšľať vtípky tak, aby ma zabavili keď si to raz budem čítať ja sám. Preto ak sa na niektorých častiach týchto textov smejete, je vysoká šanca že ste podobne narušení ako ja. Gratulujem!
Každopádne, tento vtip o Vysokej mi asi utkvel v hlave preto, lebo sa ozýval ešte aj na druhý deň. Totiž, po Jožkovni (čítajte ďalej) a večernom rýchlom zapisovaní, som si na druhý deň naň spomenul s hrôzou že som ho zabudol zahrnúť do správy. Ale kolegovia ma v rámci recenzií od ich rodinných príslušníkov a iných čitateľov ubezpečili, že tam je. A chvalabohu, ochudobniť svet o tak kvalitný humor by bol hriech.
Cestou si po ľavej strane (musel som sa veľmi zamyslieť) všímame skalných útvarov a zrázov oveľa strmších ako to, čo sme museli prekonať my. Chvalabohu. Obed sme dali na skale s dychberúcim výhľadom na malebné banské mesto Handlová. Vraj sme mali vidieť aj miestny Lidl, no nie je každý deň nedeľa.

Po obede pokračujeme ďalej, krásne výhľady na Handlovú, Kľak (asi), Krížnu a aj Skalku. K tomu krásne lúky, a iba par kilometrov do konca. Na Bralovej skale sme našli záhadný oheň bez majiteľa. Keďže ho pravdepodobne nenakládli 12 sokoli, rozhodli sme sa ho trocha uhasiť. Ďalej cesta prebiehala bez problémov.

Pred šiestou sme dorazili na Jožkovňu. Recenzie a opisy pocestných neklamali. Asi najlepšie uvytovanie na celej ceste. Nechcem prezrádzať, ale nápoje boli, gitara bola, spievanie bolo… skrátka neopísateľná atmosféra, ktorú treba zažiť. Uvidíme čo na to budeme hovoriť rano, lebo nás čaká celkom kráľovská etapa, minimálne 32km, ale v momentálnom stave sa cítime aj na 42 až do Čičmán (kto vie ako sa to skloňuje nech do mňa rovno hodí kameň), ale to je určite aj tým chlastom. Uvidíme zajtra.
O, a takmer som zabudol, odísť musíme cca do 7:20. Zatiaľ určite najťažšia úloha. Ale k raňajkám by mala byť domáca.

Anyway, dobrú noc a držte palce aby sme prežili. Spomenul som už že toto je doposiaľ najlepšie ubytko na SNP?